PVC - Podolí B 2:3 (-13,20,-16,21,-9)

Na zápas s Podolím B (tým, ktorý pred 3 rokmi súťaž vyhral a ďalšie dve sezóny skončili druhí), nám chýbal Kvítek, Petr a Lesík. Naše vyhliadky v zápase trochu zvyšovala skutočnosť, že sa Matesovi podarilo doriešiť všetky papierovačky a vďaka tomu mohol nastúpiť v zápase. Zápas začal za 32stupňovej horúčavy, postupne sa ochladzovalo, prišiel „jemný“ vetrík a skombinovalo sa to so stmievaním… Proste ideálne podmienky.

Nastúpili sme v zostave Tyky, Tac, Kato, Cindy, Susa, ja a Jose na libero. Na lavičke bol k dispozícii Jean a Mates. Zápas sme zacali dobře a viedli aj o 4 body. K zaseknutiu došlo v okamihu, keď sme viedli 11:9. Súper šnúrov 9 bodov šiel do vedenia 18:11 a bolo po sete. Nepomohli ani timeouty v priebehu šnúry, proste sme nedokázali zložiť. Musím súpera pochváliť za ukážku toho ako sa hrá skvele takticky (servis, postavenie clony, postavenie bloku, komunikácia v poli), ich obrana bola veľmi dobře organizovaná a na 90% sme smečovali priamo do postavenia hráčov. Výnimkou neboli výmeny na 10-15 prepinknutí siete, ale 90% z týchto dlhších výmen sme prehrávali.

V druhom sete došlo k uspokojeniu súpera a mierne sa prisposobil tomu, čo sme hrali v prvom sete. Začalo sa nám po príchode Matesa dariť pravidelne otáčať a to je presne to, čo nás bude držať v zápasoch… Mates je v tejto činnosti najsilnější v PV, sekunduje mu Kvítek s Petom, ktorí ale nedokážu držať efektivitu dlhodobo. Tač, Kato a Cindy to majú ťažšie s presadzovaním sa, ale nemože sa im uprieť snaha. V dvojke by s takýmito výkonmi otáčali v pohode, tu to na pravidelné otáčanie nestačí a preto šanca na úspěch vedie po bojovnom výkone v poli… Keďže sme mali Matesa, k tomu sme pridali trochu života do hry a bol z toho vyhraný druhý set…

K tretiemu setu možem skopírovať to isté, čo som písal v prvom.

Štvrtý set sa odohrával za uragánu a ten zo začiatku nehral v náš prospěch… Pamatám si stav 16:20 a 17:21 pre súpera a naše vyhliadky na zázračný bod už iba v rovine teorie. Nakoniec vďaka dosť náročným poveternostným podmienkam stačilo 5krát podať, dvakrát zložiť a set sme zázračne vyhrali.

K úplnej spokojnosti už len stačilo ukecať súpera, aby nastúpil k piatemu setu a zápas sme dohrali. Pre nás je tento bod skvelý, vlastne našou najsilnejšou zbraňou bolo počasie, podcenenie a uspokojenie súpera a Mates… Teda nie, najsilnejšou zbraňou bolo to, že sme verili, že s tým nepriaznivým stavom možeme ešte niečo urobiť… Podarilo sa nám to veľmi podobne aj na Meteore, kďe sme otáčali vo štvrtom sete za stavu 10:17…Takže nie je to úplná náhoda…
Pripadá mi ale, že do zápasu nastupujeme každý v inom rozpoložení a v inej namotivovanosti, pripravenosti. Veľmi dlho v zápase trvá, kým sa aspoň trochu zosynchronizujeme, dostaneme do štádia plného sústredenia a nasadenia… Pokial sa toto naučíme už v začiatočných fázach zápasu, potom máme šancu bodovať pravidelne… Súperi sú vačšinou skúsenejší, kvalitnejší a volejbalovo vyhratejší, ale vačšinou predvádzajú profesorský volejbal a takmer bez emócií, s určitou mierou podcenenia…. Tu je naša výhoda, pre nás by malo byť motivujúce už len proti takýmto súperom nastúpiť a sledovať, jako ten volejbal hrajú – tým pádom s vyšším nasadením sa súperovi možeme volejbalovo vyrovnať…

Vlaste ani neviem, v akých činnostiach sa nám nejak zásadne dařilo, myslím, že vo všetkom sme boli horší jako súper, ale na bod to stačilo a s tým možeme byť viac než spokojní!
Pokial niekto chcete popísať viac zápas, striedania a pod, tak budem rád.